Žiar na Hronom

Z SNP
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žiar nad Hronom

Projekt  Pamätníky


Hrdina druhej svetovej vojny, alebo zločinec?

 V jeden slnečný deň som sa vybrala na prechádzku po meste. Prišla som na námestie a z diaľky som uvidela sochu. Niečo ma na nej zaujalo, tak som pristúpila bližšie.

        Stojím pred I. ZŠ na ulici Dr. Jánskeho. Pozerám sa na sochu, ktorá meria približne tri metre. Na podstavci sochy stojí meno Ladislav Exnár. Priznám sa, že som nevedela kto to je. Zastavila som dvoch žiakov, ktorí práve vychádzali zo školy. Opýtala som sa ich či vedia, kto je ten Ladislav Exnár. Nevedeli. Povedali mi len toľko, že asi bol kedysi dejepisár na ich škole. Lenže mne sa to nepozdávalo tak som sa pýtala ďalej. Zastavila som staršieho pána, ktorý mal približne 60 rokov. „ Dobrý deň, mohla by som Vás na chvíľu vyrušiť? Neviete náhodou kto bol Ladislav Exnár? ” Pán sa milo usmial a odpovedal: „ Veľa o ňom neviem. Jediné, čo viem je, že bol partizán a počas druhej svetovej vojny bojoval za slobodu a rovnosť.” Poďakovala som sa a pomaly som sa pohla z miesta.
       Cestou moje myšlienky ešte stále blúdili okolo sochy. Rozhodla som sa, že sa pokúsim niečo zistiť o tomto človeku. Najprv to nebolo také jednoduché. Myslela som si, že to už vzdám. Ale nevzdala som to. Bola som sa pýtať aj učiteľov zo školy, pred ktorou táto socha stojí, ale na moje veľké prekvapenie ani oni o ňom veľa nevedeli. Vedeli len pár základných vecí a povedali mi, že sa snažili aj oni zistiť niečo viac o ňom, ale zatiaľ márne. Každý ma odporúčal na niekoho iného. Bolo to ťažké niektorých zastihnúť. Napríklad kronikárka nášho mesta. Viac krát som sa na ňu pýtala, ale v priebehu dvoch týždňov sa mi ju nepodarilo ani raz zastihnúť. Ale neskôr sa mi podarilo s ňou stretnúť. Veľmi milá pani. Poskytla mi asi tie najdôležitejšie informácie. Zašla som do knižnice a požičala som si knihu s názvom Sitniansky rytier. Táto kniha je venovaná Exnárovmu životu. Vďaka nej som sa dozvedela mnoho zaujímavých informácií. Dokonca až dopodrobna je tu opísaný celý jeho život. Ale vrátim sa ešte k najhlavnejším faktom. Kto to teda vlastne bol Ladislav Exnár?

     V druhej svetovej vojne sa preslávil ako slovenský protifašistický bojovník. Okrem toho, že bol komunista, bol aj robotnícky funkcionár. Bol považovaný za jedného zo šikovnejších. Ale je úplne jasné, že skôr ako sa stal komunistom, musel si niečo odžiť. Určite sa nenarodil s vžitou myšlienkou slobody a rovnosti. Pred tým prežil detstvo, dospievanie. Ako každý z nás. Písal sa rok 1907. Bolo to v dedinke Chvalkovice v Československu. Presne 18.5.1907, keď sa narodil tento hrdina. Vtedy ale nikto ešte nemohol ani tušiť, že bude hrdinom. Mal štyroch súrodencov, troch bratov a jednu sestru. Žili vo veľkej chudobe. Možno sa niekedy pýtate, čo je to veľká chudoba? V dnešnom čase väčšina ľudí žije v teple, v útulnom domove. Niežeby oni domov nemali, ale ich podmienky na žitie, by málokoho z nás, súčasných ľudí, uspokojili. Otec mu zomrel, keď mal 9 rokov. Tým sa ich situácia len zhoršila. Keď mal 11 jeho matka vedela, že bude po otcovi a vždy bude bojovať za spravodlivosť a rovnosť. Keďže jeho matka bola vdova, bolo jej ťažko a dlho samej vychovávať päť detí. Rozhodla sa opäť vydať. Jej druhý manžel bol veľmi nepríjemný, aj na deti, aj na ňu. Preto bola ešte viac nešťastná a Exnárovi to v živote opäť trocha priťažilo. Ľudia, ktorí žijú tak, aby neubližovali iným a aby sa im v živote darilo čo najlepšie, sa majú niekedy horšie. Toto nebol problém iba minulosti, ale bohužiaľ je to aj problém prítomnosti.
     Jeho veľkým snom bolo dostať sa do Ruska, pretože tam každý človek niečo znamenal. Aj sa mu to podarilo, ale nebolo to až také jednoduché. Neskôr sa musel vrátiť, pretože sa do Ruska dostal len na čierno. Samozrejme nevzdal sa kvôli tomu. Práveže vedel, že musí začať niečo robiť, aby neostala tá rovnosť a sloboda len v Rusku. Šíril svoje myšlienky všade, kde sa dalo a takýmto spôsobom aj získal niektorých ľudí na svoju stranu. Lenže šírením jeho myšlienok sa šírili aj problémy.Moc Hitlera bola v tom čase silnejšia ako moc komunistov. Ľudia, ktorí zastávali komunizmus, boli prenasledovaní. Exnár narukoval ako vojak do Banskej Štiavnice, na Slovensko. Veľmi sa mu tu páčilo. Tak ako nás v živote stretáva naša prvá láska, stretla aj Ladislava. Jeho láska sa volala Anna. Aj si ju zobral za ženu. Ich život bol dosť ťažký, ale snažili sa najviac ako mohli. Vychovávali spolu štyri deti.
     Ladislav vo svojom živote zažil mnoho zrád, ktoré nečakal, ale bol natoľko bojovný, že ani to ho nezastavilo. Iba si dával väčší pozor. Vybudoval veľmi dobré základy pre komunizmus. Založil aj protifašistický oddiel, ktorý sa volal Sitno. Tento oddiel bol veľmi dobre stavaný a už dopredu bolo jasné, že ak by sa Exnárovi niečo stalo, jeho myšlienky sa nezastavia. Budú sa šíriť stále a stále ďalej. A tak to aj bolo. Ladislava chytili opäť kvôli zrade. Tak ako Judáš „predal“ Ježiša, tak sa aj Exnár dožil zrady. Peniaze vždy boli a aj budú pre veľa ľudí cieľom, ku ktorému sa snažia dopracovať aj „cez mŕtvoly“.
      Tak v čom bol jeho život iný ako náš, keď veľmi veľa vecí, ktoré nás dnes bežne stretávajú v živote, sa stali aj jemu? Iný bol asi tým, že trpel za viac ľudí, ale aj napriek tomu to nikomu nevyčítal, pretože vedel, že trpí za dobrú vec. Trpel keď ho chytili a zavreli do Bratislavy, kde bol väznený. Odvtedy ho už nikto nevidel. Ani žena, ani deti. Prežíval nekonečné dni a noci v leopoldovskej väznici. Za každý odpor ho bili. Keď prenikli do väznice správy o vypuknutí povstania, len-len že sa nedal do spevu. Partizánsky oddiel prudko rástol cez desiatky do stovák. V tomto povstaní partizáni splatili zradcom ich zradu (aj Exnárovmu zradcovi). Exnár veril. Veril, že Sovietska armáda stojí na hraniciach republiky a prichádza koniec fašistickej tme. Vo februári 1945 došiel do väznice rozkaz: transportovať nebezpečných komunistov. Tí najlepší a zároveň najnebezpečnejší nastúpili pochod smrti do Mauthausenu. Aj Exnár. 20.3.1945 opustil doráňané telo, aby vkročil do dejín. Možno sa teraz pýtate, prečo je jeho socha práve v Žiari nad Hronom. Jeho cesty sa skrížili aj s týmto mestom. Keď bol chytený pokúsil sa uniknúť z idúceho vlaku. A bolo to práve v Žiari nad Hronom. Vtedy sa mesto volalo Kríž nad Hronom. Aj sa mu to podarilo. Vyskočil z idúceho vlaku, spôsobil si veľa rán, ale hneď ako sa zotavil pokračoval a svoje komunistické myšlienky šíril hlavne v okolí Žiaru nad Hronom. Potom nasledovala zrada pre peniaze a jeho smrť.

     Autorom sochy je akademický sochár Karol Dúbravský. Tento pomník bol odhalený v auguste 1963 na jeho pamiatku. Niektorí ľudia tvrdia, že bol hrdinom, iný zasa, že bol zločincom. A čo myslíte, bol by náš život iný keby nebolo Ladislava Exnára? Podľa môjho názoru urobil niečo dobré pre tento svet. Ale ako by sa nám žilo dnes, to môžeme iba hádať. Možno keby ho nebolo, by sme neboli tam, kde sme a možno keby ho nebolo, by sme boli na lepšom mieste ako sme. Jediné čo môžem s istotou povedať, čo som zistila, v dnešnej dobe je veľmi málo ľudí, ktorí sa zaujímajú o históriu, o to čo bolo, ako ľudia žili. 

P4230156.JPG
P4230158.JPG