<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="sk">
	<id>https://wiki.svsbb.sk/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Kateg%C3%B3ria%3ALinux</id>
	<title>Kategória:Linux - História úprav</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://wiki.svsbb.sk/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Kateg%C3%B3ria%3ALinux"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.svsbb.sk/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Linux&amp;action=history"/>
	<updated>2026-05-21T04:19:39Z</updated>
	<subtitle>História úprav pre túto stránku na wiki</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.33.1</generator>
	<entry>
		<id>https://wiki.svsbb.sk/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Linux&amp;diff=3131&amp;oldid=prev</id>
		<title>Gieci na 21:22, 30. október 2014</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.svsbb.sk/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Linux&amp;diff=3131&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-10-30T21:22:23Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class=&quot;diff diff-contentalign-left&quot; data-mw=&quot;interface&quot;&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-marker&quot; /&gt;
				&lt;col class=&quot;diff-content&quot; /&gt;
				&lt;tr class=&quot;diff-title&quot; lang=&quot;sk&quot;&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
				&lt;td colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color: #fff; color: #222; text-align: center;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 21:22, 30. október 2014&lt;/td&gt;
				&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot; id=&quot;mw-diff-left-l1&quot; &gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;GNU/Linux alebo len krátko Linux, je v informatike označenie pre operačný systém založený na princípoch &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;unixových &lt;/del&gt;systémov (pôvodne iba jeho jadro). Linux je šírený v podobe distribúcií, ktoré je možné jednoducho nainštalovať, alebo priamo používať (tzv. Live CD). Zároveň sa vďaka použitým licenciam jedná o voľne šíriteľný softvér, takže je možné ho nielen voľne používať, ale aj ďalej upravovať a distribuovať (kopírovať, zdieľať). Tím sa odlišuje od ostatných systémov (napr. Microsoft Windows alebo Mac OS X), za ktoré je nutné platiť a dodržovať obmedzujúce licencie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;GNU/Linux alebo len krátko Linux, je v informatike označenie pre operačný systém založený na princípoch &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[unix]]ových &lt;/ins&gt;systémov (pôvodne iba jeho jadro). Linux je šírený v podobe distribúcií, ktoré je možné jednoducho nainštalovať, alebo priamo používať (tzv. Live CD). Zároveň sa vďaka použitým licenciam jedná o voľne šíriteľný softvér, takže je možné ho nielen voľne používať, ale aj ďalej upravovať a distribuovať (kopírovať, zdieľať). Tím sa odlišuje od ostatných systémov (napr. &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;Microsoft Windows&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;alebo &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;Mac OS X&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;), za ktoré je nutné platiť a dodržovať obmedzujúce licencie.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Operačný systém Linux používa &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;unixové &lt;/del&gt;jadro, ktoré vychádza z myšlienok &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Unixu &lt;/del&gt;a rešpektuje príslušné štandardy POSIC a Single UNIX Specification. Názov je odvodený od krstného mena jeho tvorcu Linusa Torvaldsa a koncovka písmenom &amp;quot;x&amp;quot; odkazuje práve na Unix (podobne ako XENIX, Ultrix, IRIX, AIX a ďalšie UN*Xy).&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Operačný systém Linux používa &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[unix]]ové &lt;/ins&gt;jadro, ktoré vychádza z myšlienok &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[Unix]]u &lt;/ins&gt;a rešpektuje príslušné štandardy POSIC a Single UNIX Specification. Názov je odvodený od krstného mena jeho tvorcu Linusa Torvaldsa a koncovka písmenom &amp;quot;x&amp;quot; odkazuje práve na &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;Unix&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;(podobne ako XENIX, Ultrix, IRIX, AIX a ďalšie UN*Xy).&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Jadro Linuxu umožňuje spúšťať viac programov naraz. Každý program sa môže skladať z jedného alebo viac procesov, takže hovoríme, že ide o viac-úlohový systém. Každý proces potom môže mať jeden alebo viac podprocesov. Operačné systémy, ktoré umožňujú beh viacerých procesov, alebo dokonca podprocesov súčasne, sú schopné využiť aj viacjadrové a viacprocesorové počítače a výrazne zefektívniť prácu užívateľa. Jadro Linuxu je viacužívateľské, takže umožňuje spúšťať programy rôznych užívateľov, napríklad jeden užívateľ môže obsluhovať počítač priamo, zatiaľčo ďalší môžu obsluhovať rovnaký počítač napríklad cez sieť alebo dokonca internet. Príslušné užívateľské účty sú pred neoprávneným prístupom chránené autorizáciou, napríklad menom a heslom. Užívatelia majú pridelené rôzne práva, od úplnej kontroly nad systémom, ktorú má obvykle správca (root), až do rôznej miery omezené účty užívateľov.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt; &lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background-color: #f8f9fa; color: #222; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;&quot;&gt;&lt;div&gt;Jadro Linuxu umožňuje spúšťať viac programov naraz. Každý program sa môže skladať z jedného alebo viac procesov, takže hovoríme, že ide o viac-úlohový systém. Každý proces potom môže mať jeden alebo viac podprocesov. Operačné systémy, ktoré umožňujú beh viacerých procesov, alebo dokonca podprocesov súčasne, sú schopné využiť aj viacjadrové a viacprocesorové počítače a výrazne zefektívniť prácu užívateľa. Jadro Linuxu je viacužívateľské, takže umožňuje spúšťať programy rôznych užívateľov, napríklad jeden užívateľ môže obsluhovať počítač priamo, zatiaľčo ďalší môžu obsluhovať rovnaký počítač napríklad cez sieť alebo dokonca internet. Príslušné užívateľské účty sú pred neoprávneným prístupom chránené autorizáciou, napríklad menom a heslom. Užívatelia majú pridelené rôzne práva, od úplnej kontroly nad systémom, ktorú má obvykle správca (root), až do rôznej miery omezené účty užívateľov.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Gieci</name></author>
		
	</entry>
	<entry>
		<id>https://wiki.svsbb.sk/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Linux&amp;diff=3098&amp;oldid=prev</id>
		<title>Gieci: Vytvorená stránka „GNU/Linux alebo len krátko Linux, je v informatike označenie pre operačný systém založený na princípoch unixových systémov (pôvodne iba jeho jadro). Linux je š...“</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://wiki.svsbb.sk/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Linux&amp;diff=3098&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2014-10-24T22:37:23Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;Vytvorená stránka „GNU/Linux alebo len krátko Linux, je v informatike označenie pre operačný systém založený na princípoch unixových systémov (pôvodne iba jeho jadro). Linux je š...“&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;Nová stránka&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;GNU/Linux alebo len krátko Linux, je v informatike označenie pre operačný systém založený na princípoch unixových systémov (pôvodne iba jeho jadro). Linux je šírený v podobe distribúcií, ktoré je možné jednoducho nainštalovať, alebo priamo používať (tzv. Live CD). Zároveň sa vďaka použitým licenciam jedná o voľne šíriteľný softvér, takže je možné ho nielen voľne používať, ale aj ďalej upravovať a distribuovať (kopírovať, zdieľať). Tím sa odlišuje od ostatných systémov (napr. Microsoft Windows alebo Mac OS X), za ktoré je nutné platiť a dodržovať obmedzujúce licencie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Operačný systém Linux používa unixové jadro, ktoré vychádza z myšlienok Unixu a rešpektuje príslušné štandardy POSIC a Single UNIX Specification. Názov je odvodený od krstného mena jeho tvorcu Linusa Torvaldsa a koncovka písmenom &amp;quot;x&amp;quot; odkazuje práve na Unix (podobne ako XENIX, Ultrix, IRIX, AIX a ďalšie UN*Xy).&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Jadro Linuxu umožňuje spúšťať viac programov naraz. Každý program sa môže skladať z jedného alebo viac procesov, takže hovoríme, že ide o viac-úlohový systém. Každý proces potom môže mať jeden alebo viac podprocesov. Operačné systémy, ktoré umožňujú beh viacerých procesov, alebo dokonca podprocesov súčasne, sú schopné využiť aj viacjadrové a viacprocesorové počítače a výrazne zefektívniť prácu užívateľa. Jadro Linuxu je viacužívateľské, takže umožňuje spúšťať programy rôznych užívateľov, napríklad jeden užívateľ môže obsluhovať počítač priamo, zatiaľčo ďalší môžu obsluhovať rovnaký počítač napríklad cez sieť alebo dokonca internet. Príslušné užívateľské účty sú pred neoprávneným prístupom chránené autorizáciou, napríklad menom a heslom. Užívatelia majú pridelené rôzne práva, od úplnej kontroly nad systémom, ktorú má obvykle správca (root), až do rôznej miery omezené účty užívateľov.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
V súčasnej dobe je označením Linux považované nielen jadro operačného systému, ale zahrňuje aj programové vybavenie, ktoré užívatelia používajú (aplikácie, utility, grafické užívateľské rozhranie, ...) napriek tomu, že je vyvíjané samostatne mimo jadro Linuxu. Linux je šírený v podobe distribúcií, ktoré obsahujú jadro a doplňujúci softvér v takej forme, ktorá uľahčuje jeho inštaláciu a používanie.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Linux je open source softvér, čo znamená, že sú k dispozícií jeho zdrojové kódy, ktoré je možné upravovať a ďalej šíriť (za dodržania určitých podmienok). Pre ochranu pred zneužitím zdrojových kódov používa open source softvér rôzne licencie. Samotné jadro Linuxu je chránené a šírené pod licenciou GPLv2. Softvér, ktorý je spolu s Linuxom šírený, je chránený najrôznejšími licenciami (GPL, LGPL, MPL, Licence MIT, BSD licence, ...). Väčšina distribúcií vyberá softvér podľa jeho licencie tak, aby vyhovoval buď voľnejšiemu výkladu open source alebo naopak prísnejšiemu výkladu slobodného softvéru. Čo ale nemá vôbec vplyv na koncového užívateľa, ovplyvňuje to ale pohľad na vývoj jednotlivých častí Linuxu.&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Gieci</name></author>
		
	</entry>
</feed>